30 príbehov, ktoré stáli za hitmi speváčky Celeste Buckingham
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Ikar
Ako prežívala prvé lásky, straty či výšiny? Ako ju ovplyvnila sláva, záujem médií a fanúšikovia? To všetko zvečnila Celeste Buckingham v piesňach, ktoré sa stali hitmi. A tiež vo svojej novej knihe What Do I Do Now - Playlist môjho života.
V tridsiatich krátkych spomienkach ponúka úvahy o dozrievaní a umeleckej kariére. Vyzýva k zamysleniu a s pokorou sleduje vývoj mladého dievčaťa v sebavedomú ženu.
Keďže Celeste oslávila začiatkom mája 30 rokov, do knihy dala 30 svojich pesničiek, ktoré považuje za najdôležitejšie pre svoju 15-ročnú kariéru. „V knihe je aj citát od mojej mamy. Vždy hovorila, že odpoveď nie je NIE, ale AKO - ako sa to dá vyriešiť? Ako sa dá z toho dostať, ako sa to dá spraviť? Myslím si, že to je nielen myšlienka za mojou novou piesňou, ale za celou knihou,“ tvrdí Celeste Buckingham v knižnom podcaste, kde prezradila príbehy niektorých svojich hitov:
Všetko sa to začalo skladbou Nobody Knows, nasledoval megahit Run Run Run, ktorý napísala ako šestnásťročná v detskej izbe o druhej hodine ráno. V tom čase bola bláznivo zamilovaná do svojho prvého priateľa, úspešného speváka a interpreta a hlavná téma piesne vychádzala z jej strachu, že sa zamiluje až príliš.
V knihe nechýbajú ďalšie hity ako Never Be You, v ktorej sa vyspievala z problémov, starostí, vtedy zápasila s poruchou príjmu potravy. Tiež veselá a radostná Crushin´My Fairytale („V piesni sa odzrkadlila túžba napísať populárnu a povznášajúcu pieseň a zároveň boj s vnútorným nepokojom, ktorý prináša dospievanie.“). Obzvlášť hrdá je na skladbu I´m not sorry, ktorou chcela povzbudiť dievčatá, mladé ženy, ale vlastne všetkých. „Napísala som ju, pretože ma unavoval pocit, že som nútená ospravedlňovať sa za to, kto som, ako vyzerám a ako som sa rozhodla žiť svoj život.“
Ikar
Veľmi silné pozadie má pesnička Time is Ours o honbe za zbytočnosťami, že strácame čas, ktorý by sme mohli venovať dôležitým veciam a najmä blízkym ľuďom. „Keď môj dedo zomrel, nebolo to nečakané. Mal 92 rokov a bol to človek, ktorý mal dlhý, no veľmi náročný život. Napriek tomu ostal milý, láskyplný a pozitívny až do konca, keď už nás ani nespoznával a hlavou bol inde. Takýto človek si prešiel takým ťažkým životom a do konca bol plný lásky,“ hovorí Celeste.
Celeste vyrastala s matkou pôvodom z Perzie. Je to dominantné kultúrne prostredie bohaté na hudbu, jedlo a rodinné väzby. Aj ona sa veľmi skoro naučila hovoriť po perzsky a v detstve s mamou počúvala perzskú hudbu. Jednou z tých, ktoré v nej vždy rezonovali najviac, bola slávna Age Yeh Rooz od Faramarza Aslaniho. Túto pieseň milujú Iránci na celom svete.
Pozrite si video so Celeste Buckingham:
„Po rokoch sa mi javilo správne napísať pre mamu uspávanku, vyjadriť jej lásku a vďačnosť a azda aj vytvoriť pre ňu bezpečný priestor,“ spomína Celeste. „Chcela som jej dať najavo, že jej obete si budem nadosmrti vážiť a že ju vždy budem prijímať so všetkými jej kladmi aj nedostatkami. Nie je to len moja mama, ale aj žena a človek, ktorého hlboko obdivujem.“
Celeste dosiahla obrovský úspech na Slovensku, aj v USA, často rozoberali jej hudbu, ale aj osobný život, postavu ap. Vždy sa nájdu závistlivci, neprajníci, no ona sa dokázala otriasť, dostať z problémov a dnes hovorí oveľa otvorenejšie, úprimne s cieľom pomôcť. O duševnom zdraví, vnútornej pohode, o problémoch mladých dievčat, ktorými si prešla aj ona sama. Všetko to dala nielen do piesní, ale aj do príbehov v knihe What Do I Do Know – Playlist môjho života.
Z anglického originálu What Do I Do Now? or Playlist of my life preložil Slavomír Hrivnák.
Ikar